Sľúbila som vám recenziu na túto knihomoľskú knižku, tak tu ju máte. Pretože sľuby sa majú plniť. Aspoň teda medzi slušnými ľuďmi…
Okolo románu Čtenáři z Broken Wheel doporučují vznikol v dobe jeho vydania celkom rozruch. Aspoň ja som mala pocit, že tú knižku vidím všade. Bola som teda zvedavá, či je všetka tá pozornosť zaslúžená, alebo je to zasa len kniha, ktorú všetci tlačia do popredia, ale mne osobne nič nepovie.
Dej románu sa točí okolo hlavnej hrdinky Sary, ktorá prichádza na pozvanie svojej listovej kamošky z rodného Švédska do malého amerického mestečka Broken Wheel. Po príchode na miesto však zisťuje, že Amy medzičasom zomrela a ona ostáva sama v priateľkinom dome a meste, kde nikoho nepozná. Nezvesí však hlavu a rozhodne sa otvoriť v mestečku kníhkupectvo, v ktorom ponúka Amyine milované knihy a snaží sa priviesť ostatných obyvateľov Broken Wheel k čítaniu. Až kým nepríde čas odjazdu.
Vo všeobecnosti mám rada knižky o knihomoľoch, ktorí čítaním doslova žijú, majú obrovské knižnice, pohodlné kreslá a svojich obľúbených hrdinov. Lebo je to čítanie o ľuďoch s rovnakou krvnou skupinou, hoci sú vymyslení. Chápem ich pocity aj závislosť na knihách. Problém mám len s tým, že títo hrdinovia sú väčšinou vykreslení ako asociálne typy, často nepoužiteľné v praktickom živote. A to sa mi veľmi nepáči.
Sara je tiež podobný prípad. Chápem, že sa ocitla sama, tisícky kilometrov od domova a navyše v meste, kde nikoho nepozná. Napriek tomu v niektorých (aj pomerne jednoduchých) situáciách jedná nelogicky, prípadne ako nesvojprávna osoba, ktorá sa nechá manipulovať inými. A aj keď mi bola ako postava v zásade sympatická, tieto momenty som jej nevedela tak celkom odpustiť.
Postavy ako také sa však autorke podľa mňa podarili. Každá z nich je niečím výnimočná, má svoj príbeh, charakter, svoje typické črty a jednanie. A aj keď sa nesprávajú vždy tak, ako by som si predstavovala, do príbehu zapadli výborne.
Celkovo sa mi kniha Čtenáři z Broken Wheel doporučují páčila, čítala sa príjemne, rýchlo, nenudila ma a bola som zvedavá, ako to so Sarou a všetkými ostatnými nakoniec skončí. Malo to síce úplne neuveriteľný záver, ale s tým sa asi dokážem vyrovnať. Aj keď to teda nie je najlepšia knihomoľská kniha, akú som čítala (tou zostáva román Když život ještě býval náš), stále bola v mojich očiach dosť dobrá. Pokojne vám ju môžem odporúčať, ak hľadáte milé a oddychové čítanie, pri ktorom sa nebudete musieť aktívne zapájať premýšľaním.
