Elizabeth Gilbertová je v našich končinách známa hlavne ako autorka autobiografického bestselleru Jedz, modli sa a miluj, ktorý pred pár rokmi čítal hádam každý. Román o tom, ako hľadala samu seba skrz obžerstvo v Ríme, meditácie v indickom ašrame a lásku na Bali, bol vcelku milým pohľadom do jej života. Dokopy nič ale neprezradil o jej schopnosti podať čitateľom príbeh, ktorý vzišiel z fantázie. To sa zmenilo vydaním jej knižky Podstata všetkých vecí, vlani preloženej aj do slovenčiny.
Podstata všetkých vecí je historický román, ktorý sleduje osud hlavnej hrdinky Almy Whittakerovej a jej príbuzných v priebehu 18. a 19. storočia. Alma sa narodí do dobre situovanej rodiny a počas svojho života sa stáva zanietenou a uznávanou botaničkou. Okrem brilantného mozgu však do vienka dostala aj dosť pohnutý osud, ktorý jej najmä v neskorších rokoch života uštedrí mnoho rán v podobe úmrtí blízkych ľudí, nevydareného manželstva a následnej snahy o nájdenie odpovedí. Toto všetko sa odohráva na pozadí vrcholiacej koloniálnej nadvlády a prevratných objavov na poli vedy, ktoré zásadne ovplyvňujú život Almy i jej najbližších.
Medzi dočítaním tejto knižky a napísaním recenzie som si dopriala istý čas na rozmyslenie, pretože som tak úplne nevedela, čo o tomto románe vlastne povedať. Po niekoľkých týždňoch ale zisťujem, že to stále neviem… Nie, že by sa mi Podstata všetkých vecí nepáčila. Je to ale taký neurčitý pocit páčenia sa, skôr tušenie ako vedomie, pretože neviem vypichnúť nič konkrétne, čo by ma zaujalo.
Gilbertovej autorský štýl je fajn, ale skôr v takom duchu, že tam človeka nič nevyrušuje. Podľa môjho skromného názoru nevyniká nijakými signifikantnými znakmi, ktoré by človeku hneď udreli do očí a vedel by podľa nich Gilbertovej dielo okamžite identifikovať medzi inými. Postavy pre mňa tiež neboli ničím výnimočné. Pôsobili skôr obyčajne a tuctovo. Na Alme som napríklad dokázala obdivovať iba jednu vec – jej skutočnú vášeň pre botaniku a zanietenie, s akým sa jej venovala. Jej životný príbeh, hoci nepochybne zaujímavý, vo mne však nedokázal prebudiť enormné nadšenie. Nedostavila sa zvedavosť, o čom bude nasledujúca kapitola, ani napätie či smútok, ktoré dokážu vyvolať iné knihy.
Zhrnula by som to teda asi takto – Podstata všetkých vecí nie je vôbec zlá knižka. Je to príjemný román (v slovenskom vydaní aj krásne spracovaný), pre mňa však nebol ničím výnimočný a mám také tušenie, že po nejakom čase si budem vedieť spomenúť len na to, že bol o botanikoch. Škoda toho.
Ivs ♥
Advertisements Share this:
